reklama

Vládna letka : S Kalim a Kiskom v oblakoch

Téma našej vládnej letky (oficiálne Letecký útvar Ministerstva Vnútra) v poslednej dobe rezonuje v médiách viac ako pravidelne. Sú na to dva hlavné dôvody – lety prezidenta Kisku z Bratislavy do Popradu a nákup nových lietadiel.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (69)

Tie by mali nahradiť dnes už dosluhujúce Jaky 40 a Tupolev 154. Politicky a mediálne citlivá téma rezonuje v povedomí občanov a tak je tu značná snaha obhájiť to najhoršie riešenie – nakúpiť nové lietadlá. Pred tým najlogickejším a najvýhodnejším riešením politici zatvárajú oči a radšej ho ani nespomínajú. Aj preto, že analýza toho, či je pre nás výhodné vládnu letku vôbec mať by s najväčšou pravdepodobnosťou ukázala, že je to absolútny nezmysel.

Po lopate – viete si predstaviť, že investujete milióny, či desiatky miliónov EUR do lietadiel, ktoré potom necháte väčšinu času stáť na zemi, po celú dobu si platíte pilotov, mechanikov, letušky a celý ansámbel ďalšieho personálu? Možno ak by ste boli miliardár či arabský šejk, ktorý nevie čo s peniazmi, tak by ste si povedali – no problem. Ale, v štáte kde nie sú peniaze ani na základné potreby občanov je to dosť veľký nezmysel.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Základným argumentom proti vlastnej vládnej letke je teda jej nízke využitie. S tým súhlasí aj minister Kaliňák, ktorý to potvrdil v odpovedi na interpeláciu poslanca Hlinu po známom výlete poslankýň Smeru do Petrohradu:

“Lietadlo JAK-40, ktoré bolo využité na cestu do Petrohradu, tento rok nalietalo 109 letových hodín, čo je v porovnaní s vyťaženým strojom klasických aerolínií nepomerne málo”

 Robert Kaliňák, 2. Decembra 2013

109 hodín nalieta jeden JAK 40. Za rok.
109 hodín nalieta jeden JAK 40. Za rok. (zdroj: Maroš Marko)

Áno, je to tak – klasické letecké spoločnosti musia na efektívne využitie svojich nie zrovna najlacnejších lietadiel nalietať vyše 300 hodín. Mesačne. Efektívne využitý Airbus 320 či Boeing 737 tak nalieta za rok toľko, čo náš JAK 40 za niečo vyše 30 rokov. A to už nehovorím o tom, že v tých 109 hodinách ktoré náš JAK 40 nalietal je zahrnutých aj cca 15-20 letových hodín na rôznych výcvikových či testovacich letoch. Reálne teda užitočný nálet na úrovni ledva nad 90 hodín ročne na lietadlo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pri takto nízkom nálete na jedno lietadlo sú v kontraste celoročné náklady na prevádzku Leteckého útvaru enormné – podľa medializovaných informácií je to cca 3,5 milióna EUR. Táto suma nezahŕňa náklady spojené s kúpou lietadiel, ktorá je rádovo v desiatkach miliónov EUR. Ak zarátame všetky tieto náklady, tak cena jednej letovej hodiny sa začne šplhať do závratných súm.

Logicky by teda malo byť výhodnejšie pre štát si lietadlá pre svoje potreby prenajímať od súkromných spoločností len podľa reálnej potreby (ad-hoc). V dobe, kedy štát lietadlo nepotrebuje, ho môže súkromná spoločnosť využiť na iné komerčné účely. Teda ako sa hovorí – nekupujme celú kravu, keď nám stačí si občas kúpiť liter mlieka v obchode.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Klúčom pri rozhodovaní z hľadiska nákladov by teda mala byť očakávaná finálna cena za letovú hodinu. Rezort ministra Kaliňáka by preto mal urobiť a zverejniť na verejnú diskusiu analýzu ktorá nám povie – koľko nás stojí v súčasnosti jedna letová hodina, koľko nás bude stáť letová hodina pri ponúkaných alternatívách, pri ktorých štát lietadlo kúpi a bude ho sám prevádzkovať pod LU MV a koľko nás bude stáť jedna letová hodina ak si budeme lietadlo ad-hoc prenajímať od súkromných spoločností.

Zvážiť pri analýze treba však aj to, aké lietadlá vlastne potrebujeme. V súčasnosti prevádzkuje LU MV 2 Jaky 40 s kapacitou 24 miest a jeden väčší TU 154. Ako náhrady sú ponúkané rôzne možnosti – od Airbusov 319, cez už dosluhujúce Fokkery 100, až po ruské Tupolevy 204 alebo Superjety. S výnimkou Fokkeru 100 môžeme síce povedať, že všetky tieto alternatívy predstavujú dobré lietadlá, no ich kúpou by sme stratili flexibilitu. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Veď ak niekam letí pán prezident Kiska s minimálnym doprovodom, nepotrebuje tam letieť so 100 miestnym lietadlom. Ideálne by bolo na takéto cesty využiť malé 6-8 miestne bizjety, ktorých prevádzka stojí menej. Ak niekam posielame 20 člennú delegáciu, bol by možno najvýhodnejší Embraer 135 ktorého prevádzka stojí stále menej ako navrhovaný Airbus či Superjet. Pre veľké delegácie by bol pre zmenu vhodnejší Airbus či Boeing. Lenže je samozrejme nereálne kupovať a prevádzkovať toľko typov lietadiel.

Pre štát a teda aj nás, daňových poplatníkov, by bolo pritom podstatne výhodnejšie, aby sa ad-hoc prenajalo lietadlo ktoré bude pre konkrétny let najlepšie vyhovovať . V reále sa tak na prevádzke ušetrí nemalá suma.

Príkladov, že to tak ide je pritom viac ako dosť. Pre niektoré nemusíme chodiť ani ďaleko – v susednom a myslím že aj podstatne bohatšom Rakúsku žiadnu vládnu letku neprevádzkujú. Prezident či štátny funkcionári lietajú buď pravidelnými linkami (len to by sme museli u nás najprv nejaké mať) alebo si podľa potreby prenajímajú lietadlá od komerčných dopravcov. Podobne si napríklad maďarský premiér Orbán prenajal lietadlo od Austrian Airlines pre svoju zahraničnú cestu. A aj kráľovná Alžbeta pri svojej minulomesačnej návšteve Nemecka využila Embraer 135 prenajatý od súkromného dopravcu.

Prečo si teda u nás myslíme, že vládnu letku potrebujeme? Jedným z argumentov ministra Kaliňáka je, že tieto lietadla využijeme aj pri evakuácií našich občanov z krízových oblastí, ako tomu napríklad bolo naposledy v Tunise.

Dovolím si aj tento argument vyvrátiť. Práve prípad v Tunise je skôr prípadom PR akcie na zdôvodnenie existencie LÚ MV, pretože naši turisti neboli v priamom ohrození života. Veď aj MZV dodnes nevydalo odporúčanie do Tuniska necestovať. Prioritne teda za návrat našich turistov bola zodpovedná cestovná kancelária a letecká spoločnosť, s ktorou do Tuniska vycestovali. Dovolím si podotknúť že Veľká británia síce vydala tento týždeň odporúčanie aby britský občania čo najskôr opustili Tunisko – avšak spiatočnú prepravu zabezpečujú súkromné spoločnosti ktoré ich tam priviezli, v tomto prípade napr. Spoločnosť Monarch pridala dodatočné lety. Británia zabezpečila prevoz len občanov priamo postihnutých teroristickým útokom v Sousse. Vládny špeciál do Tunisu neposielala ani Česká republika, kde sa o turistov postarali cestovné kancelárie.

Aktualizácia 14.7. - Dnes do Tunisu odcestovali ďalší turisti z Bratislavy a Košíc, ostáva veriť že späť nepoletia znovu letkou.

Evakuáciu našich občanov by štát mal zabezpečovať skôr z oblastí v ktorých napr. vypukol vojnový konflikt, alebo boli postihnuté prírodnou katastrofou. Poslať na letisko v krízovej oblasti, ktoré je pod paľbou civilné lietadlo Leteckého útvaru je skôr hazard ako pomoc. Na tieto účely sú tak omnoho vhodnejšie vojenské lietadlá ako napr. Spartany, ktoré by mala obdržať naša armáda. A to na jednej strane vďaka tomu, že majú aktívne či pasívne obranné systémy ktoré im poskytujú aspoň akú takú ochranu v prípade keď sa dostanú pod paľbu, alebo fakt že vedia využiť na pristátie a vzlet aj nespevnené dráhy. Aj preto by túto činnosť nemal zabezpečovať LU MV.

Okrem vládnych letov s Tupolevom lietajú aj športovci. Poväčšinou však len Slovan Bratislava.
Okrem vládnych letov s Tupolevom lietajú aj športovci. Poväčšinou však len Slovan Bratislava. (zdroj: Maroš Marko)

Samozrejme, odpoveď na všetky tieto argumenty má v rukách prioritne minister Kaliňák a jeho ministerstvo. To by malo jasne potvrdiť ktorá alternatíva je pre Slovensko najvhodnejšia, vrátane tej, že letka prestane vlastniť a prevádzkovať lietadlá určené na prepravu vládnych činiteľov. Doteraz však túto možnosť v svojich analýzach ministerstvo verejne nespomenulo.

Verím , že pri tejto téme budú zodpovední politici hladať nielen politickú zhodu, ale aj súhlas občanov, ktorí sa v konečnom dôsledku budú musieť na tento špás poskladať. Dosiahnu to však len tým, že pri tejto téme budú postupovať transparentne, do úvahy vezmú všetky alternatívy a následne pripustia aj verejnú diskusiu. 

Maroš Marko

Maroš Marko

Bloger 
  • Počet článkov:  42
  •  | 
  • Páči sa:  14x

Úplne obyčajný človek, občan, hlava rodiny. Občas síce tou hlavou krúti moja manželka ale čoraz častejšie pomery na Slovensku. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu