Načo je vôbec Slovákom demokracia?

Autor: Maroš Marko | 18.9.2010 o 23:01 | (upravené 18.9.2010 o 23:18) Karma článku: 15,67 | Prečítané:  1763x

Od roku 1989 máme na Slovensku demokraciu. Možno nie v takej forme ako v západných krajinách ale pre tých čo si pamätajú komunizmus to bol obrovský krok vpred. Pocítili ju aj bežní ľudia, ktorým demokracia dala jednu fantastickú vec - môžu frflať na tých hore, môžu to robiť verejne a beztrestne.

Zrazu mohol mať každý svoj názor, čo samozrejme spôsobilo mnoho problémov a spôsobil hádky v nejednej rodine. Kým jeden zastával názor že najlepší boli komunisti, druhý podporoval mečiarovcov a tretí čiernokňažníkov (KDH). Rodinné stretnutie sa ľahko zmenilo na politickú diskusnú reláciu a končilo tým že sa diskutujúci pohádali, ponadávali si a šli domov.

Demokraciu však pochopili niektorí aj tak že môžu do politiky vstúpiť a dostať sa na nejaké to teplé miesto v nejakej štátnej organizácii alebo dokonca politickej funkcii. Sľubovali krajšiu budúcnosť, čestnosť v politike,  menej korupcie a iné krásne veci na ktoré volič počuje. Po zvolení do funkcie však na sľuby zabudli a z okna úradu sa nám už len vysmievali. Arogancia moci zo strany ministrov, poslancov či iných papalášov tak dosahuje v súčasnosti rozmery väčšie ako za čias komunizmu. Jediným rozdielom je že môžeme frflať a hovoriť si ako by sme s nimi zatočili.

Dnes sme tú možnosť mali. Najvyššia forma demokracie , v ktorej občania sami rozhodujú o dianí v štáte, nám dala moc urobiť to k čomu nie je politická vôľa v parlamente.  V referende sme mohli okrem iného rozhodnúť o zrušení ich imunity, o znížení ich počtu a minimálne obmedziť míňanie peňazí na papalášske limuzíny. Pri dnešnej návšteve volebnej miestnosti mi však bolo jasné že dnes vox populi nebudú musieť naši páni vypočuť. Účasť hlboko pod potrebnými 50% sa nedá nazvať ničím iným ako fiaskom.

Veľkú úlohu pritom určite zohrala skutočnosť že kampaň politických strán bola pred referendom minimálna a hraničila od absolútnej ignorácie až po predstieranie snahy zo strany SaS. Ak vrcholom kreativity malo byť video opitého Cupera ktoré sa šírilo po internete, tak to ani nemohlo ináč dopadnúť. Ale očakávať že keď už raz sú hore tak budú chcieť aby sme my dole o niečom rozhodli bolo naozaj naivné.

Občania teda dnes s najväčšou pravdepodobnosťou rozhodli - že nechcú rozhodovať o tom čo sa v tejto republike deje. De facto rozhodli že chcú byť stádom ovcí a je lepšie ak o všetkom rozhoduje bača ktorý nás pravidelne v štvorročných intervaloch zdiera z kože. Občas nejaké ovce obetuje vlkom, medveďom či finančným žralokom, ale on sa má dobre a o to mu ide. Občas síce príde nový bača, lebo ten starý sa za tie roky nabalil tak že už to môže mať na háku, ale ináč sa nič nezmení. Väčšina obyvateľstva to nechce.

Tí čo sa dnes plebiscitu zúčastnili si splnili svoju základnú občiansku povinnosť a môžu aj v budúcnosti slobodne vyjadrovať svoj názor.  Avšak tí čo dnes dali prednosť iným aktivitám si demokraciu nezaslúžia, nechcú ju a ani nepotrebujú. Od dnešného dňa by teda nemali mať právo sťažovať sa a frflať na to čo sa v tejto republike deje. Preto ak takéhoto spoluobčana stretnete a on zas raz začne frflať, odpovedzte mu v reči jeho kmeňa - „Meeee".

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Piekol macesy a mal baňu. Jeho slovenská továreň prežila dodnes

Maces kupujú hlavne ľudia s problémami s trávením.

KOMENTÁRE

Rok 1997: Zmrznutý Leo desil viac než elektrikár Mečiar

Moc stále držal v rukách Mečiar a z rodinných osláv sa stávali mory.


Už ste čítali?