Goodbye Schengen

Autor: Maroš Marko | 17.9.2015 o 8:18 | Karma článku: 9,32 | Prečítané:  1266x

Angela z rodu Merkelových, kráľovná Germánie, dobyvateľka EU, krotiteľka gréckych dlhov, matka všetkých utečencov, pohrebárka Schengenu.

Je september 2015 a stojíme na prahu asi najväčšej krízy ktorú Európska únia za dobu svojej existencie zažila. Súčasná vlna imigrácie do EU totiž nie je ničím novým, v médiách o nej už pár rokov počúvame, avšak až doteraz sa netýkala ani nás a ani väčšiny krajín severne od Talianska či Grécka.  Až tohtoročný príval emigrantov do Maďarska a teda len pár kilometrov južne od našich hraníc spôsobil, že táto téma sa stala na dlhé mesiace tou najpálčivejšou témou nielen u nás, ale takmer v celej EU.

Čím to je, že ten nápor nastal práve teraz? Veď konflikt v Sýrií trvá už roky a doteraz sme taký obrovský nápor nezažili.

Dá sa povedať, že nemohúcnosť Európskej únie je hlavným dôvodom prečo migračná vlna naberá na obrátkach. Migrantom už totiž nejakú dobu dávame jasný signál, že si s nimi nevieme poradiť a dovolíme im robiť si, čo chcú. Sú ako horúci zemiak, ktorý si štáty EU pohadzujú medzi sebou.  Či už to bolo Taliansko alebo Grécko, je jasné že prioritne tieto dve krajiny si nesplnili svoje povinnosti a migrantov sa snažili čo najrýchlejšie zbaviť.  Pritom ich povinnosť bola veľmi jasná – migrantov mala zaregistrovať a všetkých, ktorí nepožiadali v Grécku či Taliansku o azyl mali obratom poslať späť odkiaľ prišli. Ale nie sú to len oni, ani Macedónsko ani Srbsko si veľkú námahu so strážením svojich hraníc a dodržiavaním medzinárodných dohôd nerobili. Paradoxne, vlnu kritiky za snahu dodržiavať pravidlá si zlízlo práve Maďarsko.

Lenže, väčšina migrantov v Grécku či Maďarsku o azyl žiadať nechce, z veľmi jasného dôvodu. Chcú ísť do vysneného Nemecka, alternatívne do Švédska či iného štátu kde je žiadať o azyl výhodnejšie. Z  vonkajších hraníc Schengenu sa tak stalo korzo, cez ktoré si len tak chodia desiatky tisíc ľudí, o ktorých nič nevieme. Zavrhli sme takmer všetky pravidlá ktoré by práve na týchto hraniciach mali platiť a môžeme len počúvať vtipy o tom, že najmenej užitočné povolanie v EU je v súčasnosti „pasovák“ na vonkajšej hranici EU. A kým teda na Slovensko-Ukrajinskej hranici kontrolujeme bežných občanov pri legálnom prekročení hraníc prísne a v zmysle pravidiel ktoré sme si v rámci EU stanovili, tak na tej Maďarsko-Srbskej sa desiatky tisíc premávajú bez akejkoľvek kontroly.  A keď už raz túto hranicu prekročia, tak žiadajú aby sme ich opäť proti akýmkoľvek pravidlám pustili ďalej až do Nemecka. Veď – Nemecko ich pozvalo.

Nevedno, či je to tým, že Nemci stále cítia potrebu splatiť svetu dlh za to čo napáchali v prvej polovici minulého storočia, či je to potreba prezentovať sa pred svetom ako dobrí ľudia, ktorí sú pripravení pomôcť všetkým v núdzi. V každom prípade, bez akejkoľvek konzultácie s ostatnými štátmi EU vyslovili prostredníctvom kancelárky Angely Merkelovej to nešťastné vyjadrenie, že prijmú utečencov zo Sýrie a nebudú ich posielať späť. Nemecký politici sa bušili do hrudi, ako je Nemecko bez problémov tento rok schopné prijať aj 800 000 utečencov. Prešlo pár týždňov, nemeckými hranicami pár desiatok tisíc utečencov a zrazu tu máme kontroly na hraniciach, pretože zrazu je tá situácia neúnosná.

Nemecko má pritom právo na azyl zakotvené priamo v ústave (Artikel 16. Abs.1 Grundgesetz) a v zmysle neho môže o azyl žiadať de facto každý okrem občanov EU. Zároveň sa však v odstavci 2 jasne definuje, že na prvý odstavec sa nemôže odvolať žiadateľ o azyl ktorý do Nemecka pricestoval z iného štátu EU alebo z iného štátu ktorý je považovaný ako bezpečný. Zároveň však azylant môže podať žiadosť o azyl jedine priamo v Nemecku. Svojim spôsobom je to akási Hlava 22. Máte garantované azylové konanie, ale musíte prísť do Nemecka bez toho, aby ste prešli iným štátom EU alebo iným bezpečným štátom. To sa samozrejme len tak nedá pretože Nemecko nemá priamu vonkajšiu hranicu EU. Možno aj akási istota toho, že tieto podmienky sa de facto nedajú splniť viedli kancelárku Merkelovú k tomu veľkodušnému gestu ktoré vypustila z úst.

Utečenci pritom do Nemecka idú hlavne kvôli azylovému systému. Keďže ich azylovú žiadosť je zo zákona nutné posúdiť, majú aspoň dočasne garantovaný svoj pobyt v tejto krajine. Štandardne trvá posúdenie žiadosti o azyl minimálne 5 mesiacov no poväčšinou viac. Štát im počas tejto doby zabezpečí ubytovanie a na osobu poskytne mesačné vreckové vo výške 360 EUR na osobu, po 15. Mesiaci dostávajú rovnakú podporu ako poberateľ podpory v nezamestnanosti (HARTZ IV – cca 404 EUR). Aj po negatívnom posúdení žiadosti o azyl majú žiadatelia pritom až príliš veľa možností celé konanie predĺžiť – môžu sa proti rozhodnutiu odvolať, nechať si vystaviť potvrdenie že nemôžu cestovať alebo v termíne pojednávania na súde sa nechať vypísať pre nejakú náhlu chorobu, z ktorej sa 3 dni po termíne pojednávania zázračne vyliečia. Či ich nakoniec vôbec z krajiny odsunú je teda otázne.

Ako som už uviedol,  žiadosť o azyl v Nemecku je možné podať len na území Nemecka. Ani dnes nie je možné požiadať o azyl na niektorej z ambasád Nemecka vo svete. Smrti koľkých ľudí by sa dalo zabrániť ak by o azyl mohli žiadať na ambasáde či konzulátoch Nemecka v Turecku? Mohlo to zabrániť smrti 70 utečencov na diaľnici v Rakúsku alebo malého chlapca utopeného pri pobreží Turecka? Mohlo, ale to už sa Nemcom ťažko počúva.

A tak do Nemecka cez deravé vonkajšie hranice Schengenu a až donedávna cez nestrážené vnútorné hranice prúdia strastiplnou cestou ďalší a ďalší emigranti. Chcú využiť jedinú možnosť ako požiadať o azyl v Nemecku a tou je dostať sa na nemeckú pôdu. Podľa štatistík EU žiadalo v prvom kvartáli 2015 v Nemecku o azyl celkovo 73 120 ľudí. Avšak len 13 785 z nich boli podľa vlastných vyjadrení zo Sýrie, pričom vzhľadom na prekvitajúci čierny trh so sýrskymi pasmi je otázne, aký je ich reálny počet. Prím v počte žiadateľov hrali prekvapivo občania Kosova (21 095) a Albánska (6 290). Aj oni majú nárok žiadať o azyl a až do eventuálneho vyhostenia môžu využívať pohostinnosť Nemecka. Aj to svedčí o tom, že do Nemecka prúdia emigranti prioritne pre jeho príliš benevolentný azylový systém.

Napriek tomu, že je priam očividné že priamou príčinou súčasného prílivu emigrantov je príliš benevolentná interpretácia azylového práva a jednostranné, s nikým nekoordinované vyhlásenia nemeckých politikov na čele s Angelou Merkelovou, sme v stave kedy čierneho Petra dostávame práve my. Sme tí zlí, ktorí nechcú prejaviť solidaritu, nechcú prejaviť „európskeho ducha“ a prijať emigrantov, ktorých si sem de facto pozvalo Nemecko bez toho aby to práve so svojimi partnermi v EÚ najprv prerokovalo. Nemecko nám hrozí  zastavením eurofondov, symbolicky zaviedlo kontroly na hraniciach a vytvára tlak na nás a iné štáty, aby sme pomohli vyriešiť situáciu, ktorú oni zavinili.

Nemeckí politici ako keby nevedeli pochopiť, že občania EU sú ochotní pomôcť, avšak nie za takých podmienok aké vládnu v súčasnosti. Nie za stavu kedy vládne chaos a desiatky tisíc emigrantov chodia krížom krážom cez naše štáty, kedy spôsobujú kolaps železničnej dopravy či uzavretie hraníc. Nie za stavu, kedy ich príchod spôsobuje reálne obmedzenie života pre občanov EÚ.

To sa dá dosiahnuť jedine tým, že ukončíme chaotické putovanie utečencov krížom cez Európu a zároveň tým, že utečencom dáme veľmi jasne najavo, že v EÚ platia pravidlá a zákony, ktoré musia dodržiavať. Ak to nechcú pochopiť, tak tu naozaj nemajú čo hľadať.

V opačnom prípade si už teraz zaspomínajme na to, že kedysi tu bol nejaký Schengen.  Možno raz o tom, že neexistovali kontroly na hraniciach budeme rozprávať našim vnukom či vnučkám, ktoré budú nechápavo krútiť hlavami, že niečo ako Schengen kedysi existovalo , ale pre chyby politikov sme o túto azda najväčšiu výhodu nášho členstva v EÚ prišli.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?