Totalita poväčšinou príchádza veľmi nenápadne

Autor: Maroš Marko | 17.5.2013 o 7:58 | (upravené 17.5.2013 o 8:07) Karma článku: 28,98 | Prečítané:  5699x

Mám to šťastie, či smolu, že som zažil režim ktorý na Slovensku fungoval ešte pred rokom 1989. Ako dieťa som nechápal prečo veci fungujú tak ako fungujú. Prečo nemôžeme ísť do Viedne, ktorá bola len na skok od Bratislavy. Prečo potrebujeme povolenie ak chceme z našej republiky vycestovať do zahraničia. Prečo napriek povoleniu nás mohli na hraniciach stále bez udania dôvodu otočiť a poslať späť domov.  Dnes už to chápem a slobody získané po „nežnej" považujem za to najcennejšie čo máme. Otázka je, dokedy si ich budeme môcť ešte v tejto forme užívať.

Veril som, že doba kedy podobnú tortúru budem pri vycestovaní do zahraničia musieť na úradoch absolvovať, sa už nikdy nevráti. Ale asi som sa mýlil. Od 1. Júla pri dlhšej ceste do zahraničia sa budem musieť opäť hlásiť na úrade. Zatiaľ len aby som takúto cestu oznámil. Zatiaľ.

Môžeme tento zákon obhajovať a tvrdiť že o nič nejde. Sloboda cestovať sa nám nijako neobmedzí. Zatiaľ.

Otázka je, dokedy. Totalitné režimy totiž vždy prichádzali veľmi nenápadne. Prichádzali spôsobom aký môžeme čoraz častejšie vidieť aj u nás v každodennom živote, v správaní politikov, sudcov, polície.

Máme tu vládu jednej strany, ktorá si v parlamente robí čo chce a o tom ako budú poslanci hlasovať rozhoduje pomyselný (ale aj reálny) vodcov palec smerujúci hore alebo dolu. Schvaľujú sa absurdné zákony či pozmeňujúce návrhy ktoré vychádzajú z dielne práve tej jedinej strany, diskusia, čo i len o rozumných zmenách je neprípustná.

Vláda jednej strany už ovládla všetko čo sa v štáte dá - od parlamentu, cez kreslo prezidenta ktorý robí len to, čo mu vodca strany povie (skoro ako G. Husák). Cez prezidenta, ktorý vie vymenovať tých správnych sudcov, či nevymenovať  generálneho prokurátora pretože nie je ten „správny". Vláda jednej strany kontroluje políciu, ktorá sa omnoho viac koncentruje na vyberanie pokút od vodičov za prekročenie rýchlosti či nesprávne parkovanie, namiesto riešenia významných káuz typu Gorila.  Tajné služby si robia čo chcú a nikto vlastne nevie komu slúžia. Republika sa rozkráda na každom kroku a všetci sa tvária že je to v poriadku a trestný čin sa vlastne nestal. No a všetky zložky ktoré by mohli niečo na tejto situácií zmeniť sú dnes buď znefunkčnené, alebo pod kontrolou jednej strany. Posilnený tým, že ich pri ich bačovaní nikto nemôže zastaviť sa znovu a znovu púšťajú do odvážnejších krokov ktorých výsledkom je stále väčšia kontrola nad štátom a jeho obyvateľmi.

Nepripomína Vám to niečo?

Mne to začína čoraz viac pripomínať udalosti ktoré sa tu diali pred a po roku 1948. Aj vtedy prichádzala totalita pomaly, pod rúškom zmien zákonov, personálnych výmen na dôležitých pozíciách štátnej správy. Ale keď prišla, tak tu bola dlhé štyri desaťročia. Dnes môžeme len skonštatovať, že ak by ľudia vedeli ako to dopadne, tak by to asi nikdy nedopustili.  Práve preto je nutné proti novele zákona protestovať už teraz. Pretože takýmito zákonmi sa to len začína, kde to skončí nevie nikto...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?